A vďaka čomu bolo toto mesto také výnimočné, keďže do konca
19. storočia malo len niečo okolo 3000 obyvateľov?
Martin sa rozprestiera v Turčianskej kotline medzi hrebeňmi Malej a Veľkej Fatry
a historické trasy sem vedú jedine cez priesmyky a keďže sa toto mesto nachádza
na rovine, tomuto mestu pripadol názov tzv. "Turčianska záhradka".
V roku 1861 sa Martin stal centrom boja za kultúrnu identitu Slovákov a od roku
1863 po prijatí Memoranda slovenského národa aj sídlom Matice slovenskej. Od
tohto momentu mesto rozkvitalo v budovaní významných architektonických prvkov,
budov či iných objektov. Martin sa odjakživa rozprestieral na tzv. jantárovej
ceste a to bol jeden z hlavných faktorov, prečo sa stal kultúrnym centrom nášho
národa.
Matica slovenská a dejatelia
Matica slovenská bola postavená na spolkovom základe a odkázaná na dary a
financie od národne uvedomelej vrstvy národa. Ako vrcholná slovenská kultúrna a
národná ustanovizeň združovala slovenských kultúrnych, osvetových a vedeckých
pracovníkov, podporovala a rozvíjala slovenskú literatúru, umenie, vedu, osvetu,
edičnú činnosť, knihovníctvo, starala sa o vzdelanie slovenského ľudu a dvíhala
jeho národné povedomie. Po jej násilnom zatvorení v roku 1875 slovenská národná
inteligencia stratila načas orientáciu, slovenské národné hnutie stagnovalo a
nastala dlhšia prestávka v rozvoji organizovanej vedeckej a osvetovej činnosti.
V meste od roku 1864 Slovenský spevokol rozvíjal ochotnícke divadelníctvo a
hudbu. Význam Spevokolu vzrástol najmä po výstavbe Národného domu, ktorý sa stal
strediskom spoločenského života v Martine. V budove našli svoje sídlo spevokol,
Turčianske kasíno, knižnica a múzeum.
Obrovskou výhodou Martina sa stali osvietení dejatelia, ktorí sa v tomto meste
združovali do rôznych spolkov, organizácií či vydavateľstiev. Tvorili tu taktiež
významní literáti, básnici, maliari, spisovatelia, herci, vedci, architekti či
politici. V medzivojnovom období malo toto mesto najvyššie ambície ako kultúrne
centrum v celej Československej republike a preto mesto zažívalo po 1. svetovej
vojne najväčší rozmach.
Novodobé dejiny
V priebehu 20. storočia boli vypracované tzv. regulačné plány od p. architekta
Beneša a p. profesora Mendla, ktoré položili základ novodobého rozvoja mesta
Martin.
Počas obdobia socializmu sa mesto sústredilo na budovanie ťažkého priemyslu a
nových priemyselných komplexov, ktoré však neboli príliš kvalitné - Prior či
napr. tretia budova Matice slovenskej, ktoré príliš nekorešpondovali s duchovnou
myšlienkou terajšej architektúry v meste.